24.10.2002 Právo a právne vedy
-v minulosti právo zmiešané s inými normatívnymi systémami (Grécko, Izrael)
-pojem práva v dnešnom zmysle sformulovaný až v starom Ríme (ius) rímskou jurisprudenciou
-ius est ars aequi et boni (právo je umenie spravodlivého a dobrého)
-obdobne aj v stredoveku, inšpirácia i racionálnym
-Tomáš Akvinský: právo - poriadok rozumu ukladaný za účelom spoločného dobra
-zlom v ponímaní práva - v priebehu 17. a 18.st. - fromovanie aboslutistických štátv, utvára sa pojem štátnej suverenity, na druhej strane dochádza k buržoáznym revolúciám, začiatok procesu emancipácie človeka
Thomas Hobbes: autoritas non veritas pacit legem - štátna autorita určuje, čo je právo
Immanuel Kant: právo je súhrn podmienok, za ktorých ľubovôľa jedného môže koexistovať s ľubovôľou druhého podľa všeobecného zákona slobody
-v 19.st. dochádza k presadzovaniu právneho pozitivizmu, ten právo definuje ako poriadok, kt. je vytváraný pr dodržaní stanovenej procedúry, spravidla štátom
-v 20.st. sa presadzuje právne-sociologický smer: právo je vnútorný poriadok spoločenských zväzkov, poprípade fungujúci sociálny systém
-komunisti definovali právo ako zákon povýšený na vôľu pracujúceho ľudu
-nacisti definovali právo ako to, čo prospieva nemeckému národu a za bezprávie považovali to, čo mu škodí
2 spôsoby:
-idea práva - všetko definuje s pojmom spravodlivosti
-teoretické definície - objasňujú právo pomocou vedeckých metód
-právo je jedným z hlavných normatívnych systémov v spoločnosti (ostatné: morálka, náboženstvo,...), od ostatných sa líši opieraním sa o štátne donútenie
Smery v právnom myslení
3 hlavné právne školy:
-prirodzenoprávny smer (iusnaturalizmus)
-iuspozitivizmus
právne-sociologický smer
2 hľadiská:
1. prístup k právu - s koľkými právami sa počita:
-dualistický prístup - prirodzenoprávny - 2 práva (iuspozitivizmus, právne-sociologická škola)
-monistický prístup - 1 právo
2. ako je právo justifikované - ako je vysvetľovaný jeho pôvod
-prirodzenoprávna škola - právo je prirodzený poriadok
-iuspozitivizmus a právne-sociologická škola - právo je poriadok vytváraný človekom
*prirodzenoprávna škola
- právo prirodzené - vystupuje z nepozitívnych zdrojov (Boh - teologická vetva, príroda - naturalistická vetva, ľudský abstraktný rozum - racionalistická vetva - všade rovnaký, nemenné, pôsobí výdy a všade rovnako)
-právo platné (pozitívne) - závisá na človeku, je premenlivé
prirodzené právo
-funkcia zdroja - !!!doplniť
-funkcia zrkadla - platné právo musí byť reflektované prirodzeným
od sofistov až po Hegela, potom vystriedaná iuspozitivizmom; hovorí sa o večnom návrate prirodzeného práva
*právny pozitivizmus
-nastupuje sčasti kvôli politickým podmienkam, sčasti kvôli špekulatívnosti prirodzeného práva; po buržoáznych revolúciách - prvé ústavy, občianske kódexy; odvrat od kritiky, právo má byť len komentované/vykladané
-počíta len s 1 právom - platným
*právne-sociologická škola
-nastupuje vďaka obmedzenosti iuspozitivizmu (zanedbýával väzbu práva k spoločnosti, ignoroval hodnotovú problematiku)
dnes dominancia právneho pozitivizmu doplneného o ďalšie postupy, hlavne prístup právne-sociologický, dnes už sa už nehľadá ideálna právna metodlógia
Pôsobenie práva v spoločnosti
funkcie plnené právom:
-reguluje
-chráni
spôsob, akým pritom pôsobí, je prevencia - predchádza porušovaniu práva alebo pôsobí !!!doplniť - reparácia a represia
formou bytia práva je jeho trvanie, právo trvá v čase; atribútom jeho existencie je platnosť; právo je dynamický systém
recepcia rímskeho práva (cca.od 12.st), postupne sa stalo základom občianskoprávnych kodifikácií 19.st.
stabilita v pojmoch:
-!!!doplniť
-všeobecné pojmy tvoria všeobecný základ, kt. sa de facto nemení
i keď zaniká štát, na ktorého existenciu je právo viazané, rovnako ako keď dochádza k revolúcii, tak sa z praktických dôvodov preberá staré právo (aspoň na prechodnú dobu)
Rôzne aspekty práva
*
právo objektívne - súbor noriem
právo subjektívne - oprávnenia
*
právo heteronómne - dané štátom, pôsobí erga omnes (proti všetkým)
právo autonómne - vzniká tam, kam nedosahuje právo heteronómne, alebo kde to toto právo pripúšťa, zaväzuje tých, kt. sa mu podriadili na základe zmluvy alebo inak
*
p.kogentné - zaväzuje bezvýhradne
p.dispozitívne - pravidlo v ňom obsiahnuté nastupuje, ak nie je využitá sloboda, kt. podľa neho náleží stranám (jednotlivcovi)
*
p.striktné - jednoznačné z hľadiska priority, môže sa však stať, že pôsobí necitlivo
p.pružné - úrad môže zohľadniť mnoho okolností
2 pohľady na právo:
-de lege lata - z hľadiska platného práva
-de lege ferenda - z hľadiska toho, čo by malo byť právom
Právna veda a teória práva
-hľadisko predmetu a jeho všeobecnosti
-hľadisko metódy a jej rýdzosti
právna filozofia nezahŕňa náuku o štruktýrnych elementoch práva
31.10.2002 Typy kultúry
-súbory !!!doplniť??? právnych poriadkov
-veľké právne systémy, rodiny
-v právnej enkláve, tj. oblasti zastúpené cudzou právnou kultúrou
-najtypickejšia oblasť - Quebec, Louisiana, JAR, Hong Kong
typy:
-kontinentálny európsky
-angloamerický
-islamský
(ďalej v Indii - Dharma a Abat !!!chyba? v Indonézii - tradičné práva)
Kontinentálny európsky typ Normotvorba a pramene práva
-orgány moci zákonodárnej a výkonnej
-hl. prameň práva je právny predpis, zvláštne postavenie medzinárodné zmluvy, príp. rozhodnutia ústavného súdu (zmluva ako prameň práva nadobúda na dôležitosti a sčasti vytláča zákony)
-ostatné pramene práva (až na výnimky nie je prameňom práva na kontinente precedens (Škandinávia)
-okrajové miesto patrí obyčajom
Aplikácia/realizácia práva
-neexistuje sudcovská normotvorba
-sudca právo preberá, ale nevytvára (iudex ius dicit inter partes)
-právo sa aplikuje pomocou subsumpcie - podradenie skutkových okolností právnym normám
-to, že existujú abstraktné ustanovenia -> nutnosž dotvárať právo, právo je dotvárané tzv. ustálenou judikatúrou - vydávajú vyššie súdy; i keď nie je formálne záväzná, je pravidelne nasadzovaná - 2 dôvody:
-autorita
-praktické hľadisko (odvolanie, 2 stupne)
judikatúra pôsobí kváziprecedentne
-uplatňuje sa princíp zákazu !!!chyba - odoprenie spravodlivosti -> rozhodnúť sa musí, i keď právna úprava nie je dostatočným podkladom - medzera v zákone, nejasnosti apod.
Systém kontinentálneho práva
právo: (klasická dualita v práve)
-súkromné
-verejné
v súkromnom práve - subjekty rovné postavenie, v rámci verejného práva vystupuje štát ako nadradený subjekt, verejné právo sa týka orgánov štátnej moci
právnická terminológia: rímskoprávna - vďaka recepcii rímskeho práva
Angloamerický typ Normotvorba a pramene práva
-na normotvrobe sa podieľa i súdna moc a patrí jej veľmi významná úloha
-prameňom práva je legislatíva, precedenty, obyčaje, právnická literatúra (posledné dve sa neuplatňujú v USA)
Aplikácia/realizácia práva
-sudcovská normotvorba, vydávajú sa precedenty (prvé rozhodnutie vo veci, ktoré sa do budúcna stáva záväzným vo veciach rovnakého druhu) - zásada stare decisis (zotrvaj pri rozdhodnutom) v prípade, že sa nájdu nejaké skutkové odlišnosti od platného precedentu, vytvára sa nový precedens
diferenciácia (týka sa aplikácie) v rámci Common Law:
-uplatňovanie stare decisis - vystupuje rozdiel medzi anglickým a americkým právom: anglický systém je rigidnejší, súdy sp viazané svojími vlastnýmí rozhodnutiami a rozdhodnutiami spdov vyšších stupňov; od vlastného rozhodnutia sa môže odchýliť len Snemovňa lordov (od r.1966); oproti tomu americké súdy sú viazané len rozdhodnutiami súdov vyšších stupňov a najvyššie súdy nie sú viazané vôbec; najvyššie súdy si kauzy vyberajú, riešia len právne, nie skutkové otázky
-uplatňovanie striktnej alebo pružnej doktríny precedentu: striktná - sudca musí precedens nasledovať vždy, pružná - sudca sa môže nechať ovplyvniť vlastným svedomím
-v každom štáte sú stanovené iné dôvody, pre ktoré možno precedens zrušiť
-konkrétna spstava súdov, ktorá sa uplatňuje v danom štáte, príp. existencia federalizácie
Systém práva
-v rámci anglického práva - 2 historicky vzniknuvšie okruhy:
common law
equity
(nie je tu delenie na súkromné a verejné právo)
-v americkom práve sa tradičné britské členenie neuplatňuje
-právnická terminológia: oveľa menej rímskoprávna, zato oveľa viac feudálna - neprebehla tu recepcia rímskeho práva a okrem toho majú anglické dejiny skôr evolučný, ako revolučný charakter
Ústavnoprávna makrokomparatistika
2 hľadiská:
-koštitucionalistická technika - Európa a USA (písaná ústava) x Veľká Británia (bez písanej ústavy)
-deľba moci - prezidentská republika (USA), poloprezidentská (Francúzsko, Rusko), parlamentná monarchia (Veľká Británia)/republika (Taliansko)
Islamský typ právnej kultúry
-najmladšie právo, má náboženský charakter
-nie je to univerzálny systém - týka sa len práva rodinného, vlastníckeho a dedičského
-pramene: Korán, Sunna (tradícia o živote Mohammeda a ostatných), Idžma (consensus omnium - súhlas všetkých), Kiás (analógia) !!!chyby?
-princíp nezmenitešnosti (nepraktické) - analógia - spôsob, ako nezmeniteľnosť obísť
-právny jazyk - 3 druhy:
-jazyk právnych predpisov - líši sa od bežného jazyka, niektoré slová z bežného jazyka sa vôbec nepoužívajú, niektoré sa používajú v pozmenenom zmysle, popri tom ale množstvo slov s rovnakým významom ako v bežnom jazyku; špecifický štýl, dôležité nároky na terminológiu, tým musí byť zadosťučinené v presnosti, jednoznačnosti, stálosti pojmoslovia
-jazyk úradného rozhodovania - úradnícky sloh (napr. "je bez ďalšieho jasné")
-jazyk právneho zastupovania - netriedka nezrozumiteľné neprávnikom
Právne vedomie
-predstavy o práve a názory na právo, zahŕňajú 2 aspekty:
-znalosť práva
-postoj de lege ferenda
znalosť práva - ignorantia legis non excusat
de lege ferenda - akceptácia alebo odmietnutie práva - kde je akceptované, lepšie plní svoj účel; i sebatvrdšie tresty efektívnosť práva nedokážu zaistiť
Právo a mravnosť
-až do 18.st. - právo má byť minimom mravnosti
-Immanuel Kant - princípom práva legalita, morálky moralita !!!doplniť(jedno slovo)
-po "víťazstve" právneho pozitivizmu - oddelení, ale stále vplyv morálky na právo
-dnes - právo by malo byť minimom mravnosti
-šírka záberu (väčšiu má právo), efektívnosť (efektívnejšie právo !!!chyba???), sankcie
14.11.2002 Pramene práva a normotvorba
-pramene práva môžeme definovať ako formy objektívneho práva
1. hlavné pramene:
-normatívne právne akty (právne predpisy)
-právne obyčaje
-súdne precedenty
-normatívne zmluvy
-ďalej všeobecné právne princípy, equity a rozum
-tiež učešné knihy, právnická literatúra, prípadne expertízy (posledné dve: communis opinio doctorum)
2. právo písané a nepísané - členenie tradičné, ale zato veľmi praktické, i keď nie presné
-písané - právne predpisy, normatívne zmluvy, prípadne právnická literatúra
-nepísané - spravidla ostatné položky, s tým, že precedenty alebo obyčaje bývajú spísané
3. podľa typov právnych kultúr:
-normatívne právne akty (právne predpisy) - výsledky právotvortnej činnosti štátnych (iných) orgánov; treba odlišovať od interných aktov
-interné akty (interné normatívne inštrukcie) - uplatňujú sa len vo vzťahoch nadriadený-podriadený v oblasti verejnej správy; netreba k nim delegáciu normotvornej právomoci a nemusia sa publikovať, i keď k tomu dochádza v tzv. úradných vestníkoch; nie sú prameňom práva, i keď môžu mať externé účinky
právne predpisy vznikajú imperatívne, a to v legislatívnom procese; legislatívny proces je upravený normami legislatívneho páva procesného a táto úprava sa týka hlavne stanovenia právomoci (predpisy vydávať), pôsobnosti/kompetencie (priestorová, časová, osobná, vecná); normy určujú prucesdurálne pravidlá normotvorby, nakoniec upravujú publikáciu
hľadiská triedenia normatívnych právnych aktov:
1.kto ich vydáva
2.stupeň právnej sily
3.prvotnosť alebo odvodenosť
ad 1: vydávajú:
-zákonodárne zbory (typicky zákony)
-orgány vákonnej moci (nariadenia = teoretický pojem, v praxi bohatši)
-orgány samosprávy
ad 2: právny sila:
-schopnosť zaväzovať adresátov a vyjadruje miesto právneho predpisu v hierarchicky usporiadanom právnom poriadku
2 pravidlá:
-normatívny akt nižšieho stupňa právnej sily nesmie odporovať normatívnemu aktu vyššieho stupňa právnej sily
-normatívny akt smie byť zrušený alebo zmenený len normatívnym aktom rovnakej alebo vyššej právnej sily
predpisy (z tohoto hľadiska):
-ústavné
-zákonné
-podzákonné
primárne predpisy môžu obsahovať novú právnu úpravu, typicky ich vydávajú zákonodárne zbory
sekundárne predpisy slúžia na podrobnejšiu úpravu matérie obsiahnutej v primárnych predpisoch, sú vydávané secundum et intra legem, typicky ich vydávajú orgány výkonnej moci
základné normatívne akty sú zákony
hlavné zákony majú podobu kódexov - zahŕňajú matériu celých právnych odvetví, terminologicky sa rozlišujú na:
-zákonníky - týkajú sa hmotného práva (občianske, obchodné, trestné)
-procesné poriadky - postup orgánov týkajúci sa vydávania právnych aktov (občiansky súdny, trestný, správny - orgány štátnej správ pri rozhodovaní o právach a povinnostiach účastníkov)
zvláštnym druhom zákonov sú ústavné zákony, od obyčajných zákonov sa líšia vyšším stupňom právnej sily a svojím označením; zvláštnym druhom ústavného zákona je ústava, tá je de facto kódexom ústavného práva, upravuje 2 druhy vzťahov:
-organizačné normy týkajúce sa štátu
-matériu ľudských práv
triedenie/delenie ústav z hľadiska procedúry nutnej na zmenu ústavy
-rigidné - zvláštna procedúra, typicky vyššie kvórum alebo schvaľovanie v rámci ľudového hlasovania
-flexibilné - ústava zmeniteľná rovnakou procedúrou ako bežné zákony
členenie na ústavy vo formálnom a materiálnom zmysle, prípadne na písané a faktické, zohľadňujú to, aký prameň sa berie v úvahu - či len to, čo je výslovne nazývané ústavou, alebo aj ďalšie pramene
ďalšie hľadisko: ústavy reálne a fiktívne(-> ústavy socialistických štátov)
ústavy revolučné, dohodnuté a oktrojovyné (nanútené, staré sily sú nútené sčasti ustúpiť, ale vracia sa im moc - rakpska marcová ústava 1849 František Jozef I.)
v európskom práve zásada zvrchovanosti zákona - dôležitosť predpisu; zákony - ich postavenie je limitované postavením ústavy a niektorých medzinárodných zmlúv
výhrada zákona - niektoré vzťahy musia byť upravené jedine zákonnou formou, nie normotvorbou nižšieho stupňa; dôležitosti zákona zodpovedá určitá forma (napr. stanovenie hraníc ľudských práv)
právne obyčaje - sú prameňom práva za predpokladu určitosti, dlhodobého užívania, domnienky záväznosti, všeobecnosti a záväznosti zo svojej vlastnej právnej sily; treba odlišovať od zvyklostí (uzancií) - tie nie sú formálne záväzné
zvyklosti - typicky používané v obchodnom práve
obyčaje sú najstarším prameňom práva, postupne boli zatlačované legislatívou (justiniánske kodifikácie), opäť prišli k slovu v stredoveku ale i tam ich postupne vytláčali kodifikácie (prvý vlna už v 13.-14.st., upevňovanie feudálnej panovníckej moci, ďalšia vlna kodifikácií s nástupom absolutistických štátov, obyčaje vytlačené kodificáciami na okraj v 19.st., niekde ostali zachované až do polovice 20.st., dnes hlavne v anglickom práve (všeobecné a miestne obyčaje) a v medzinárodnom práve)
obyčaje vznikali spontánnee
súdne precedenty - štruktúra precedentov:
-normatívna veta
-ratio decitendi - odôvodnenie rozhodnutia
(tieto dve sú záväzné)
-obiter pictum . úvahy súdu - nezáväzujú
precedenty vznikajú imperatívne
normatívne zmluvy - druh prameňov práva, kt. vzniká konsenzuálne, je to druh zmluvy, ktorá obsahuje normatívnu úpravu, uplatňujú sa v medzinárodnom práve - tu vytláčajú obyčaje, i vo vnútroštátnom práve (kolektívne zmluvy)
ostatné sa uplatňujú v rámci medzinárodného práva, časti len subsidiárne alebo v ostatných typoch právnych kultúr
28.11.2002 Pramene práva
Právne filozofické koncepce normotvorby
4 koncepcie:
a) prirodzenoprávna
b) historickoprávna
c) pozitivistickoprávna
d) sociologickoprávna
a) právo vzniká mimo spoločnosť - príroda alebo rozum, právo je nezmeniteľné - koncepcia je tatická -> špekulatívny prístup
b) de facto počiatok právneho pozitivizmu, vychádza z kritiky prirodzenoprávnej koncepcie: kritizuje špekulatívnosť prirodzeného práva a jeho univerzalizmus, za zdroj práva považuje duch národa (Volksgeist) - právo je v ňom ukryté a v priebehu vývoja sa z neho odhaľuje - tento proces má niekoľko fáz: fázu obyčajového práva, právnického práva, zákonného práva; je dynamická; táto škola obhajuje poriadok (řád)
c) hlavný normotvorca je štát, (na jeho rozhodnutí je závislá normotvorná činnosť ostatných orgánov) občas zmocňuje iné orgány; právo vzniká v legislatívnom procese, základným princípom, z ktorého vychádza, je ius ex iure oritur (právo sa rodí z práva), je to dynamická koncepcia, bytostne vychádza z premenlivosti práva
d)
záujmová jurisprudencia tvrdí: zákony sú výsledkom stretu protichodných záujmov
škola voľného práva: všetky zákonodárne idey existovali pred uzákonením v podobe tzv. voľného práva, tzn. právneho presvedčenia pospolitosti
právny realizmus: čo je v skutočnosti právom, o tom rozhodujú súdy
Právny poriadok ČR
-právny poriadok - sústava prameňov práva, v ČR:
1. normatívne akty
2. niektoré medzinárodné zmluvy
3. niektoré rozhodnutia ústavného súdu
1.
3 skupiny:
a) zákonodárne akty - ústava, ústavné zákony, zákony, zákonné opatrenia Senátu
b) akty orgánov výkonnej moci - niektoré rozhodnutia prezidenta republiky, nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev resp. predpisy ostatných ústredných orgánov; na prechodnú dobu nariadenia okresných úradov
c) akty (predpisy) samospráv - obecné, krajské
a) inštitút váhrydy zákona - sú vzťahy vyhradené ústavným zákonom - otázky referenda, zmeny štátnych hraníc, zriadenie vyšších samosprávnych celkov, potom matéria vyhradená obyčajným zákonom:
- zákony, na ktorých spolupôsobia obe komory Parlamentu - výkon volebného práva, styk oboch snemovní
- ostatné prípady (zásadný význam: stanovovanie hraníc základných ľudských práv a slobôd, musí byť pritom šetrená ich podstata a zmysel; výkon štátnej moci; odsúdenie za trestný čin (nullum crimen sine lege), vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva)
ukladanie povinností nie je prípad výhrady zákona, k tomu môže dôjsť lenna základe zákona i predpisom nižšej právnej sily
Zákonodárny proces
4 fázy:
1. podanie návhru
2. prejednávanie a schvaľovanie
3. podpisovanie
4. publikácia
1. poslanec, skupina poslancov, Senát, vláda (toto v praxi prevažuje), niekedy len vláda - napr. štátny rozpočet), zastupiteľstvo vyššieho samosprávneho celku
2. návrh je podaný Poslaneckej snemovni a prejednyný spravidla v 3 čítaniach (s výnimkou stavu legislatívnej núdze); kvórum je prítomnosť 1/3 všetkých poslancov, pri schvaľovaní spravidla dochádza k spolupôsobeniu oboch komôr parlamentu (i z toho sú určité výnimky - niekedy jedná len Poslanecká snemovňa (rozpočet, záverečný účet), niekdy len Senát (zákonné opatrenia Senátu), niekedy je stanovená povinná súčinnosť oboch snemovní (ústavné zákony, volebný zákon))
k schváleniu treba prostú väčšinu - nad 1/2 prítomných, výnimočne sa požaduje tzv. kvalifikovaná väčšina (3/5 všetkých poslancov, 3/5 prítomných senátorov)
-postúpenie Senátu - ten má niekoľko možností: 1. môže schváliť, 2. zamietnuť, 3. vrátiť so zmenami, 4. uzniesť sa, že sa tým nebude zaoberať, 5.nevyjadriť sa
snemovňa môže prehlasovať nesúhlasné stanovisko Senátu nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov, v prípade nečinnosti Senátu - prijatie; prezident má suspenzívne veto
3. podpis
4. publikácia - jediná podmienka platnosti normatívneho aktu [btw. neudržateľné stanovisko, neobstojí]
-zákonné opatrenia Senátu - pre prípad rozpustenia Poslaneckej snemovne, má prísne podmienky vydávania (návrh musí podať vláda, v niektorých veciach nemožno vôbec podať, podlieha dodatočnému schváleniu - ratihabícii)
b) akty prezidenta republiky - amnestia, akt, ktorým prenáša právomoc zjednávač medzinárodné zmluvy, abolícia - zastavenie trestného stíhania, agraciácia - omilostenie
akty, ktoré majú rovnakú právnu silu, sú to podzákonné predpisy, majú rozdielne podmienky vydania; nariadenie vlády sa podáva k výkonu zákona a v jeho medziach - možno vykonať každý zákon už na základe ústavného zmocnenia; vyhláška ministerstva sa vydáva na základe zákonného zmocnenia a v jeho medziach - zmocnenie zákonom ad hoc (zmocnenie obligatórne (ministerstvo to musí) alebo fakultatívne (môže to urobiť)), i vláde môže byť uložené obligatórne vykonanie zákona
tiedo predpisy sa publikujú v Sbírce zákonů, okrem zákonov i cenové predpisy a technické normy
c)
pôsobnosť:
-samostatná - obci vlastná - všeobecne záväzné vyhlášky
-prenesená - obec vystupuje na mieste štátu, jedná za štát - nariadenia
mocnenie k tvorbe predpisov - legislatívna právomoc - ústava priznáva parlamentu, výslovne vláde a zastupiteľstvu; ostatné orgány musia byť zmocnené ad hoc; svoju právomoc môže preniesť len parlament; orgán výkonnej moci tak učiniť nesmie - platí zákaz subdelegácie
Extenzia legislatívy a extenzia exekutívy
normatívne akty z povahy veci vydávajú zastupiteľské zbory + tiež orgány moci výkonnej; oproti tomu individuálne právne akty - rozhodnutia - vydávajú z povahy veci orgány výkonnej a súdnej
extenzia legislatívy (1) a extenzia exekutívy (2) - prípady, kedy toto rozdelenie činností nie je rešpektované
(1) individuálny právny akt je zaodetý do formy zákona
(2) zákon matériu neupraví a blanketovou normou ju prenesie na výkonný orgán
5.12.2002 Medzinárodné zmluvy
-pramene českého práva sú ratifikované a vyhlásené medzinárodné zmluvy, ku ktorým dal parlament súhlas
-v prípade rozporu sa použije medzinárodná zmluva
-zavádza sa predbežná kontrola ústavnosti
Rozhodnutia ústavného súdu
-ústavné súdnictvo je forma kontroly ústavnosti a to aktov normatívnych, individuálnych, i pezprostredných zásahov
-uplatňuje sa predbežná i následná kontrola ústavnosti
-predbežná kontrola ústavnosti sa týka medzinárodných zmlúv, následná kontrola ústavnosti funguje v 2 formách:
-konkrétnej - individuálne právne akty a bezprostredné zásahy
-abstraktnej - normatívne akty
-kontrola normatívnych aktov je možná samostatne alebo v súvislosti s ústavnou sťažnosťou
-ústavný súd funguje ako negatívny zákonodárca, rozhoduje nálezom, tento zrušovací nález má rovnakú právnu silu ako zákon
-rozhodnutia ústavného súdu zaväzujú všetky orgány a osoby
Právne normy
-právo ako normatívny systém sa skladá z 3 druhov štandardov:
1. právne normy
2. právne princípy
3. hodnoty
1. právne normy - všobecne záväzné pravidlá chovania vydávané štátom, resp. iným na to zmocneným subjektom, tieto pravidlá sú garantované štátnym donútením.
znaky:
-všeobecnosť - právna úprava je postavená na druhových znakoch, tzn. spravidla sa vzťahuje na celú triedu subjetkov
-regulatívnosť - pomocou módov normatívnosti* je selektovaná vo všetkých možných spôsoboch chovania subjektov
*módy normatívnosti - príkazy a zákazy a dovolenia, sú vzájomne prevoditešné, vzťahy medzi nimi vyjadruje tzv. logický štvorec
najzložitejší je modus dovolenia, ten existuje v 3 druhoch:
a)explicitné/výslovné
b)implicitné - plynie z príkazov
c)dovolenie mlčky - dovolené, lebo nezakázané, všetci majú dovolené činiť, čo nie je zakázané - zásada legálnej licencie; pre štát a jeho orgány platí iná zásada - môžu činiť len to, čo im je dovolené, tj. na základe zákona a v jeho medziach (zásada enumeratívnosti verejnoprávnych pretencií !!!chyba?)
-záväznosť - znak, ktorý plynie z povahy veci (existujú ale i doporučujúce normy)
-formálna účinnosť - normy musia byť obsiahnuté v štátnom uznaných prameňoch
-vynútiteľnosť - je pravidelným, ale nie nutným znakom právnych noriem; normy bez sankcie sú imperfektné
nenormatívne časti právnych noriem (tie, ktoré nie sú právnymi normami):
-preambula - dnes používaná len v ústave
-legálne definície
2. právne princípy - základné zásady, na kt. je právo postavené, prejavujú sa ako v normotvorbe, tak pri aplikácii práva; sú to vlastne pravidelné spôsoby právnej úpravy, od ktorých sa normotvorca odchyľuje len ak je k tomu nejaký zvláštny dôvod; často mávajú podobu latinských floskúl (napr. pacta sunt servanda - zmluvy sa majú plniť); sú formulované zásluhou právnej vedy a často i praxe; prvým takým obdobím je obdobie rímskeho práva, množstvo ich bolo formulované v stredoveku (pacta sunt servanda), v období konštitucionalizmu (ústavnosti);
existujú dve základné pozície vo vzťahoch k právnym normám:
-i princípy sú normy
-existujú normy a princípy - opiera sa o výpočet rozdielov:
ako vznikajú: právne normy prevažne v legislatívnom procese, právne princípy viď vyššie;
právne normy tvoria hierarchicky usporiadaný systém na princípe bezrozpornosti, princípy netvoria žiadny systém a sú často rozporné (pacta sunt servanda x clausula rebus sic stantibus - záväznosť do zmeny okolností)
aplikácia - normy sa aplikovať musia a deje sa tak subsumpciou, princípy sa aplikovať nemusia (s výnimkou tých písaných - už sú zachytené v normatívnych aktoch), obyčajne sa tak deje len pri zložitých prípadoch a aplikujú sa formou, ktorej sa hovorí odvažovanie (hodnotí sa dopad na spoločnosť)
(ne)zrušiteľnosť - právnu normu možno vždy zrušiť, kým právny princíp nie
3. hodnoty - základy "dobra", ktoré právny poriadok vyjadruje a chráni (spravodlivosť, právna istota, sloboda, rovnosť)
právne normy:
štruktúra - tradične sa utvára štruktúra hypotéza-dispozícia-sankcia; prax je oveľa zložitejšia (toto len ako príklad)
hypotéza obsahuje právne skutočnosti - skutočnosti, na ktoré je viazané utváranie práv a povinnost; zahŕňa to ľudské chovanie, udalosti a stavy, úradné rozshodnutia; ak nastanú, malo by dôjsť k realizácii dispozície, tzn. vlastného pravidla chovania a ak nie, malo by dôjsť k sankcii - zahŕňa trest, prípadne nejaké ďalšie následky (ochranné opatrenie, neplatnosť)
vzťah právnych noriem a normatívnych aktov - obyčajne viac právnych noriem ako právnych aktov, ale právna norma môže byť napr. obsiahnutá i vo dvoch normatívnych aktoch; právne normy sa z normatívnych aktov získavajú abstrakciou, treba prihliadnuť na komplikovanú štruktúru normatívnych aktov, použiva sa tzv. systematický výklad
druhy právnych noriem:
-podľa orgánov, ktorý ich vydávajú
-podľa predmetu a metódy právnej úpravy:
normy súkromného a verejného práva
normy hmotného a procesného práva
normy jednotlivých právnych odvetví
-podľa stupňa právnej sily:
normy práva ústavného
zákonné normy
podzákonné
-podľa povahy pravidiel:
kogentné - imperatívne, donucujúce; musia byť aplikované, a to bez možnosti sa odchýliť od pravidla v nich stanoveného, zaväzujú bezvýhradne; uplatňujú sa prevažne v oblasti verejného práva
dispozitívne - supletívne, podporné; dávajú možnosť adresátovi/adresátom upraviť si záležitosť autonómne, pravidlo v nich stanovené nastupuje až v druhom rade - keď adresát nevyužije svoju možnosť, uplatňujú sa predovšetkým v práve súkromnom
zákonodárca stanoví, ktoré normy sú kogentné
spôsob - interpretáciou (typicky "... inak je úkon neplatný" -> kogentná, "..., ak nie je stanovené inak" -> dispozitívna)
-oprávňujúce a zaväzujúce - podľa výskytu módu normatívnosti
-všeobecné a zvláštne - podľa dopadu normy vo vzťahu k štátnemu územiu a subjektom
špecifické normy - nespadajú pod pojem bežných noriem:
-normy finálne (účelové, teleologické) - vyjadrujú cieľ úpravy, ale neregulujú, ako ho dosiahnuť
-blanketové (biele) - neobsahujú vlastnú právnu úpravu, len zmocnenie na jej výkon/úpravu; nemožno ich zamieňať s legislatívnym odkazom - v blanketovej mnorme totiž predpis nie je presne špecifikovaný, kým v odkaze áno
-intertemporálne ustanovenia - normy, ktoré regulujú časový stret právnych úprav - v právnych predpisoch vždy na konci
-kompetenčné - upravujú pôsobnosť orgánov verejnej moci
-kolízne - normy, ktoré regulujú vzťahy s cudzím prvkom, čiže regulujú stret rôznych právnych poriadkov v daných veciach; skladajú sa z rozsahu (zákony, ktorých sa to týka) a nadviazaní (ktorý právny poriadok sa použije)
Platnosť a účinnosť právnych noriem
-platonosť právnej normy vyjadruje, že norma je súčasťou právneho poriadku; jej počiatok je spojený so splnením náležitostí legislatívneho procesu a koniec nastáva väčšinou zrušením (derogáciou)
-účinnosť právnej normy vyjadruje, že právna norma je spôsobilá pôsobiť právne následky, tzn. na jej základe vznikajú práva a povinnosti a orgány verejnej moci podľa nej rozhodujú
platnosť a účinnosť idú spravidla "ruka v ruke", za niektorých okolností však nie; prvý prípad sa týka ich počiatku - účinnosť spravidla nastáva s určitým odstupom po nadobudnutí platnosti, doba medzi platnosťou a účinnosťou normy sa nazýva legisvakancia (vacatio legis); počiatok účinnosti môže byť priamo stanovený normatívnym aktom, a to buď k nejakému dátumu, alebo môže byť viazaný na splnenie nejakej inej podmienky; v prípade, že sa tak nestane, stanovia obyčajne poublikačné normy lehotu na nadobudnutie účinnosti podporne.
Koniec platnosti a účinnosti
-v praxi doterajšie právo (stará právna úprava) sa pre určité vzťahy ponecháva v účinnosti na základe nového právneho predpisu (napr. po r.1990 zrušená na 10 rokov možnosť získať titul JUDr., po r.1998 nová právna úprava - JUDr. a transformácia CSc. na PhD.)
Pozastavenie účinnosti právnej normy
-napr. po r. 1991 zákony o konkurze a vyrovnaní, 1968(9?) - pozastavená účinnosť zákona o zákaze cenzúry
Zvláštne prípady
napr. prijatie Základnej listiny práv a slobôd, keď podľa uvádzacieho zákona pozbavila účinnosti právne predpisy, ktoré s ňou boli v rozpore, to sa týka aj dekrétov; na základe toho je možné sa dovolávať ochrany proti nim, v prípade normotvorby dotýkajúcej sa matérie dekrétov by muselo dôjsť k jeho zrušeniu
pri prechodoch z jedného systému do druhého sa často používa v rámci jednotlivých ustanovení neštandardná formulácia
Dôvody zániku platnosti právnej normy
1. uplynutím času, ak tak norma výslovne stanoví
2. derogáciou - derogačná klauzula generálna (ruší sa všetko, čo je v rozpore s ...) alebo taxatívna (ruší sa len výpočet)
3. zánikom štátu (staré právo ale býva recipované)
4. (týka sa obyčajového práva) desuetudo - vyjdenie z užívania
v systéme písaného práva sú problémom
1. normy s jednorázovým výkonom (platia ešte po konzumácii?)
2. platí norma, ktorej účel alebo predmet odpadol alebo taká, ktorá je nezlučiteľná so spoločenskými pomermi, keď pritom nebola formálne zrušená - obsolencia
riešenie:
1. norma je platná, ale neúčinná (nemožno ju použiť) [právny pozitivizmus]
2. norma považovaná za neplatnú. pretože nie je efektívnym základom fungovania spoločenských vzťahov [právny neoinštitucionalizmus]
v praxi takéto normy budú považované za neplatné
19.12.2002 K zániku platnosti právnej normy nevedú:
1. vydanie normy nižšej právnej sily, prípadne rozhodnutím alebo prehlásením orgánu, ktorý k tomu nie je kompetentný (kompetentné orgány: orgán, ktorý normu vydal, vo vzťahu k podzákonným normám parlament, re neústavnosť ústavný súd, pre nezákonnosť správny súd)
2. zmena sociálno-politických názorov; môže sa ale odraziť v jej aplikácii (ako je vykladaná a použivaná, špeciálne v analogickom použití, tzn. v použití podľa podobnosti, napr. v prípade medzier v zákone)
3. fakt, že sa na normu zabudne (v systéme písaného práva; v prípade obyčajov zabudnutie = zánik (desuetudo))
používať možno len platné a účinné normy/predpisy, o zániku ich platnosti resp. účinnosti môžu rozhodivať len zmocnené orgány
Platnosť právnych noriem
-stanovenie rozsah, v akom sa norma použije na konkrétny prípad
4 druhy pôsobnosti:
a) časová
b) priestorová
c) vecná
d) osobná
a) určuje od kedy do kedy je norma účinná, lex retro non agit - zákon neplatí naspäť, pri kolíziách novej a starej právnej úpravy môžu nastať 3 prípady:
1. právny vzťah sa po celú dobu svojho trvania riadi starým právom
2. pravá tertroaktivita - právny vzťah je v tomto prípade podriadený z hľadiska vzniku i obsahu novej právnej úprave
3. nepravá retroaktivita - právny vzťah je podriadený novej právnej úprave len z hľadiska svojho obsahu = čo do práv a povinností, vznik sa však riadi starým právom (napr. manželstvo)
pravá retroaktivita je v práve rozhodne nežiadúca, je proti princípom právneho štátu, špeciálne proti ochrane nadobudnutých práv a proti právnej istote (nie je naplnený predpoklad predvídateľnosti práva); v niektorých výnimočných prípadoch však môže byť táto retroaktivita prostriedkom k obnoveniu spravodlivosti (norimberský proces, retribučné dekréty)
zlváštnym spôsobom je otázka retroaktivity (pravej) riešená v trestnom práve - použije sa vždy predpis starý, s výnimkou výhodnejšieho použitia nového predpisu (pre obvineného)
nepravá retroaktivita je dosť často proti právnej istote i proti spravodlivosti; niekedy je nepravá retroaktivita používaná pravidelne - v trestnom procese - vždy sa postupuje podľa nového predpisu, i tresty sa ukladajú podľa nového predpisu
b) určuje, na ktoré územie sa norma vzťahuje, väčšinou je závislá na pôsobnosti orgánu, ktorý normu vydal; orgány s celoštátnou pôsobnosťou vydávajú právo platné na celom území štátu; výnimkou sú len niektoré zákony (vojenské újezdy !!!neviem_prelozit, niekedy zákony týkajúce sa pohraničných oblastí); regionálne a miestne orgány vydávajú normy pre svoj obvod; moderné právo ovláda zásada teritoriality, právo pôsobí na štátnom území nie len pre občanov, ale i pre cudzincov a bezdomovcov (apatridov); výnimkou je prípad exteritoriality; v stredoveku to bolo inak - prevládala zásada personaliy práva (každý si nosil svoje právo so sebou); dnes má personalita už len doplnkový význam vo vzťahu k zásade teritoriality a prejavuje sa hlavne pri posudzovaní statusových vecí, právnej spôsobilost apod. pri právnických osobách sa prejavuje v tom, že právnické osoby si majú možnosť zvoliť úpravu podľa práva krajiny svojho pôvodu (neplatí pre verejné právo); právo obvykle platí v štátnych hraniciach, ovšem v niektorých prípadoch ich vlastne prekračuje, napr. trestné predpisy sa vzťahujú na občanov, aj keď sú v cudzine, druhý prípad sa týka diploatických misií, tretí lodí a lietadiel zapísaných v danom štáte; niekedy je cudzie právo pripustené z moci kolíznych noriem a inokedy (v poslednej dove sa veľa uplatňuje) na základe medzinárodných zmlúv; vo vnútr štátnych hraníc štát pripúšťa normotvorbu samosprávnych orgánov;
c) určuje, aké vzťahy norma upravuje; rozlišujeme všeobecné a špeciálne normy; všeobecné sú ravidelnou úpravou - lex generalis, špeciálne podrobujú určité vzťahy a záležitosti zvláštnej právnej úprave; na princípe vzčahov všeobecného a špeciálneho práva je postavené celé súkromné právo; tým lex generalis je všeobecné občianske právo a na ňom vyrastajú práva zvláštne (obchodné, rodinné, pracovné, autorské); ak nie je k dispozícii norma špeciálna, použije sa norma z občianskeho zákonníka; ohľadne vzťah lex generalis x lex specialis sa uplatňuje pravidlo lex specialis derogat generali - fnguje ako interpretačné pravidlo medzi normami rovnakej právnej sily, je silnejšie ako lex posterior derogat priori, pretože sa dá prednosť staršej špeciálnej úprave pred novšou všeobecnou
d) určuje, na ktoré osoby sa norma vzťahuje; existuje právna úprava a z nej exitujú výnimky (privilégiá) - v širšom alebo užšom zmysle; !!!doplnit sa podrobuje celá trieda osôb - dôvodom sú väčšinou vlastnosti osôb respektíve ich nedostatky (napr. u nedospelcov, starých, chorých apod.); niekedy dôvody vaňatia môžu spočívať v tradícii - imunity šťátnych funkcionárov, zástupcov medzinárodných organizácií apod.; niekedy dôvody môžu spočívať v moderných trendoch (prípady pozitívnej diskriminácie)
Systém práva
-je výsledkom systematizácie prameňov práva právnou vedou
základné rozčlenenie práva:
-medzinárodné a vnútroštátne
-verejné a súkromné
-hmotné a procesné
medzinárodné x vnútroštátne - v priebehu posledných storočí veľké zmeny, tradične bolo medzinárodné právo ponímané tak, že upravuje vzťahy medzi štátmi, potom tiež že nie je v ňom jednotný normotvorca, sudca ani exekútor -> z toho dôvodu bola spochybňovaná jeho povaha ako práva; tradične bolo vnútroštátne právo ponímané ako právo týkajúce sa vzťahov vo vnútri štátu; po vytvorení novodobého spoločenstva štátov UN a po prijatí radu zmlúv sa začal uplatňovať i donucovací mechanizmus, začali fungovať medzinárodné súdy;
existujú 2 prístupy: jeden počíta s existenciou len jednoho právneho poriadku - monistický, v praxi však prevažuje východisko dualistické s tým, že je v dôsledku štátnej suverenity priznávaný primát vnútroštátnemu právu; z duality vnútroštátneho a medzinárodného práva vyplýva recepcia prameňov medzinárodného práva do vnútroštátneho; to sa deje 4 spôsobmi:
1. transformácia - doslovný prepis medzinárodnej zmluvy do vnútroštátneho práva vo forme alebo s pomocou vnútroštátneho práva
2. inkorporácia - vtiahnutie normy medzinárodného práva do práva vnútroštátneho bez použitia formy vnútroštátneho práva
3. adopcia - použitie medzinárodného práva súdmi pri rozhodovacej činnosti (dochádza k tomu v anglickom práve)
4. adaptácia - nie doslovný prepis s využitím foriem vnútroštátneho práva